Najtvrdšie skupiny United pochádzali z Collyhurst a Mile Platting na severe Manchestru. Toto boli naozajstní mestskí psi a nešli sa dosrať zo Scources. Jednou z hlavných postáv bol George Lyons, ktorého prezývka bola „Mad Eyes“. George Lyons: Narodil som sa v roku 1951 a United som začal sledovať v sezóne 1964-65. Všetko to začalo s Liverpoolom a Evertonom.
Môj prvý výjazd bol Liverpool v novembri v roku 1967. Práve vyhrali ligu. Dostal som sa na štadión bez lístka. United mal roh a Best skóroval. Začal som na oslavu vyskakovať a nejaký veľký dokár ma strčil dole schodmi, skoro som si zlámal rebrá. To bolo moje uvítanie do sveta futbalového násilia.
United vyhral 2:1, myslím, že Best dal obidva góly. Vyšli sme von zo štadióna a vybuchlo to všade naokolo. Konečne sme sa dostali do busu a chlapík vedľa mňa povedal: „Radšej sa zohni“. Povedal som: “Prečo?“ O minútu na to sme nemali okná.
Po tomto vždy, keď sme došli na Liverpool alebo Everton, bol to boj. Proti Evertonu sme dostali, môj kamoš mal zlomený nos, ja som schytal tehlou do hlavy a niekoľko ľudí prišlo o svoje kabáty.
Začal som byť troch naštvaný z toho, že chodíme na zápasy a sme prenasledovaní. Takže, keď oni prišli na Old Trafford dali sme dohromady veľkú skupinu, tridsať alebo štyridsať ľudí. Prevrátili sme stoly, zaútočili sme na nich a rozbili im okná na autobuse.
Hrali sme proti Evertonu v Ligovom pohári. Zbadali sme štyroch z nich. Jeden mal na sebe ovčiu kožu, tak som si pomyslel, že ju získam. Vyšiel som zo štadióna, dal som mu facku a zvliekol jeho kabát. Z vrecka mu vypadli kľúče. Povedal: „Zober si moju ovčiu kožu (sheepie, v angl.pozn.), len my vráť kľúče.“ A ja vravím: „Tak si, ty kurva, zaplávaj po ne, bastard.“ A hodil som ich do Manchesterského lodného kanála. V minulosti nám toho spravili toľko, že sme im v žiadnom prípade nemohli dať šancu.
Hrali sme proti Evertonu ďalšiu sezónu a sledovali sme niekoľko z nich cez Salford, dali sme im niekoľko kopancov a jeden z nich vytiahol nôž. Tak ho môj kamoš zmlátil a potom prišiel otec toho Scouser a povedal: „Nemyslíš, že si už trochu starý na to, aby si bol chuligán?“ A tak môj kamoš vraví: „Nie. Môj otec čaká dole pri ceste s jeho otcom a tiež na vás hodia zopár tehál, vy Scouserské piče.“
Hovorí sa, že pri jednej príležitosti, v polovici 60. rokov, sa Everton stal jediným táborom, ktorý zabral Stretford End. Neviem, či je to pravda, ale pri Scousers sa zdalo, že sa viac zaujímali o zlobu ako o futbal. Jedinou poriadnou hosťujúcou bandou, ktorú som videl ako tínedžer bolo osemdesiat alebo deväťdesiat liverpoolskej hávede. Háveď je slovo, ktoré pre nich používam kvôli zverstvám, ktoré napáchali s nožmi a Stanley čepeľami. Za celý čas sa nezmenili: žiadne nože, žiadna bitka.
(..to be continued..)
+++ Tony O'Neill - Red Army General +++ (5.)
- Podrobnosti
- Napsal Admin h
- Kategorie: Red Army General
