The War Wagon – Bojový voz, 2. časť
V tých časoch, keď len málo mladých ľudí vlastnilo auto a autobusy neboli v dňoch zápasov veľmi využívané, cestujúci futbalový fanúšik mal obmedzený počet možností k preprave: vlakové futbalové špeciály, bežné vlakové linky, prenajaté dodávky, alebo stopárov palec. Niekoľko rokov boli z týchto metód najviac využívané futbalové špeciály, ale taktiež sme zistili, že obmedzujú váš rozsah pohybu, a polícia vie, kde a kedy prídete. Niekedy sme chceli iný spôsob ako sa dostať do a von z mesta.
Pracovník s mládežou Andy Davies kúpil starý obchod blízko môjho domu a snažil sa ho prerobiť. Andyho prácou bolo monitorovať mladých ľudí, ktorí sa nechcú zapájať do mládežníckych klubov. Vedel ako sa k nám priblížiť nerozprávať sa s nami povýšenecky. Rýchlo objavil, čo nás baví a fascinovalo ho to. Popravde, Andy bol klasický trendy-liberálny ťuťmák, hlúpy dobráčisko, ktorého sme brali kvôli výjazdom. Nemohol pochopiť túto futbalovú stránku a to, prečo chcú všetci vykopať dušu z toho druhého.
Po nejakej dobe kúpil jasno žltú dodávku, ktorá bola predtým používaná ako prenosná jedáleň British Rail. Bolo to ako veľké armádne nákladné auto. Všetko vo vnútri vytrhal a vzadu k podlahe namontoval lavičky na sedenie. Šestnásť miest na sedenie a ďalších desať alebo pätnásť ľudí sa mohlo zložiť do voľného priestoru, niekedy vyplneného matracmi položenými na podlahe. Ďalších osem osôb sa mohlo vtiesniť do veľkej kabíny vpredu. Zrodil sa neslávny Wythenshawský Bojový voz.
Bojový voz  nás prinútil vystupovať ako skupina pretože nikto iný v tom čase necestoval takýmto spôsobom. Zanedlho chcelo viac a viac deciek zo štvrte chodiť s nami. Taktiež sa pripojili starší ľudia a na niektorých cestách sme zaplnili telami celú kocku dodávky. Časom ma to, aby som zvládol dopyt, doviedlo k prenajatiu busov.
Andy využíval výjazdy k podpore seba samého pred šéfmi. Narozprával im plno sprostostí o tom, ako pomáha mladým v oblasti a dostal ma do lokálnych novín, kde som vravel, že by bolo hrozné zastaviť ho organizovať výjazdy po tom, čo sa dostal kvôli nám do menších problémov s asociáciou. Musel som ho kryť, s tým, že tam nebolo žiadne násilie, že tento muž na nás dával pozor, že sme len skupina zábavu milujúcich detí a že on nás napravil - i keď nás v skutočnosti robil horšími.
Čo on bezzištne pre nás robil, bolo, že podporoval naše aktivity a dostal nás z A do B. Keď sme sa zamotali s políciou, zvykol to zľahčovať tým, že sme boli pod jeho dozorom, že sme pod patronátom Odboru školstva a že sme neplnoleté deti. Polícia ho jednoducho a prosto požiadala, aby nás viac držal na uzde. Často sme sa na ňom smiali a robili si z neho srandu, lebo policajti niekedy zavolali jeho šéfom a tak v pondelok bol dojebaný a ja som ho vždy upokojoval, že nabudúce sa budeme správať, no a opäť naletel. Bolo to odsúdené na koniec v slzách.

Additional information